Zpráva o Charlesovi Bukowskim, lepší rodinu jsme pro něho nemohli sehnat, má obrovské štěstí v neštěstí, děkuji za něho Andrejce a Petrovi:

Dobrý deň Mílo,

posielam Vám informácie o Charlesovi. Asi som to minule zakríkla, keď som ho tak chválila, ako dobre sa u nás má, pretože za posledné tri dni sa to všetko hrozne zvrtlo k horšiemu. Emotikona frown Predvčerom sme ho našli na záhrade, nehybne ležať a zistili sme, že zrazu z ničoho nič, prestal hýbať zadnými labkami a má ich úplne zatuhnuté. Bežali sme s ním hneď večer na veterinu, kde nám pani doktorka povedala, že ochrnuté to nemá, že to nie je ani po zrazení autom, alebo inom úraze, že sa s tým ešte nestretla a odporučila nám podrobnejšie vyšetrenie na lepšej klinike. Zmerala mu teplotu, bol v poriadku, keď mu to prehmatávala, ani nemňaukol, takže očividne bolesti nemal, ale pre istotu sme mu nechali pichnúť injekciu proti bolesti na noc. Ráno sme s ním boli na veterine v Beroune, kde sú výborní doktori a máme s nimi len tie najlepšie skúsenosti. Pán doktor mu diagnostikoval tetanus. Ostali sme prekvapení, ešte nikdy sme sa s tým u zvierat nestretli. Našiel mu zadrapnutý pazúrik, tak povedal, že to môže byť buď z toho, alebo z ucha – ako som Vám už písala, že má podráždené. Na uško povedal, že to tak už bude mať stále, že sa to vyliečiť nedá, možno len chirurgicky pod narkózou, ale to sa obáva, že by nemusel prežiť. Takisto po vyšetrení mu zistil, že má obrnu pravého očka – vôbec ním nehýbe. Takže sme zistili, že je starý, bezzubí, že nepočuje a zrejme na jedno oko ani nevidí, čo teda veľký problém nie je, je to už vekom – ale tie labky… Charles dostal antibiotiká na 7 dní a potom nasleduje kontrola. Úprimne Vám poviem, že nás to vydesilo a nevedeli sme najprv, ako to s takto postihnutým kocúrikom vôbec dokážeme zvládnuť. Prvý šok pominul hneď doma, a to vďaka samotnému Charlesovi, pretože ten akoby vycítil náš strach a zrazu začal strašne bojovať a priam z neho srší obrovská chuť uzdraviť sa a ísť ďalej. To nám dodalo odvahu a robíme všetko preto, aby sme mu v tom pomohli. Má neuveriteľný apetít, čo je úplne to najlepšie – aby bol silný, dokonca sa snaží sám precvičovať labky (plazením a postupným pomáhaním si zadnými labkami), a tabletky ukážkovo papá. Emotikona smile Pán doktor povedal, že šanca na uzdravenie je 50 na 50, ale ja niekde vnútri cítim, že to proste bude dobré. A keby to nevyšlo, tak do toho dávame všetko, chcem by ste to vedeli. Cez deň ho nechávame na záhradke – kde má možnosť sa schovať v tujach, má tam granule, aj vodu a večer ho presúvame do obývačky, kde sme mu spravili malú ohrádku a tam v noci spinká. Držte nám palce, aby to dobre dopadlo – keď nás bude viac veriť, určite to vyjde. Emotikona smile To na teraz všetko, ešte sa určite ozvem a budem informovať.

Andrea, Petr a Charles