Pán spisovateľ sa má fantasticky, aspoň sa tak tvári. Stal sa z neho malý terorista, ktorý nás všade prenasleduje. Každé ráno čaká na priateľa pred kuchyňou a hlasným mňaukaním si vynucuje niečo dobré. Rapídne u nás v chladničke kleslo množstvo nakúpeného salámu herkules, ktorý sa stal jeho hlavným favoritom a súčasťou nášho, i jeho ranného vstávania. Herkules som zatrhla, nie je zdravý, tak sa mu nakúpili mačacie dobrotky, po ktoré si vždy ráno príde a občas si vymňauká aj mystičku mliečka – lebo priateľ mu neodolá, to ja som prísnejšia 🙂
Srovnal si u nás všetky zvieratá, mačky pred ním majú rešpekt a dokonca aj naši veľký psi ho obchádzajú a nedovoľujú si na neho. :o) Vystrčí vždy na nich prednú labku a zasyčí. 🙂
S najstarším kocúrom, rovnako mourovatým ako on – Kvídom, je už kamarát, a vyhrievajú sa často spolu na záhradke. Kvído je náš prvý kocúr, má síce len 4 roky, ale je to taký dobrý ocino pre všetky kočky, čo sme si priniesli – každú príjme a postará sa o ňu, a tak aj o Charlesíka.
Pán Bukowski na ruky ešte nechce, ale keď si k nemu čupnete a začnete ho hladkať, hneď sa otočí labkami hore a nechá si drbať bruško a pritom slastne pradie. Úplný mazel sa z neho nestal, je stále plachý, ale myslím, že aj tieto pokroky môžeme brať za úspech a nás strašne tešia. Kúpila som mačkám také svetielko, ktoré vysiela červenú bodku, ktorá sa postupne stráca – strašne sa im to páči a naháňajú ju. Na Bukiho by som to netypovala, že v jeho veku sa na to chytí, ale normálne začal byť hravý a náháňa tú červenú bodku ako besný. :)))
Zanietilo sa mu trošku uško, pôjdeme s ním na veterinu, zatiaľ nacvičujem, ako ho dostať do prepravky, ale aj to časom zvládneme. Musím postupne, aby sa nám nepolekal, nechcem stratiť jeho doveru.
Očko mu občas nakapem – ale asi mu z neho bude tiecť už stále – preliečiť sa to nedá. Občas to je lepšie, občas sa to vráti.
Obojok proti kliešťatám si nechal nasadiť a krásne ho nosí.
Keď odchádzame do práce, už sedí na záhradke a vyhrieva si kožúšok na slniečku. Nie je to ten bádateľ, ktorý by túžil preskúmať priestor, je to skôr taký domasedko, ktorému je dobre na tom jednom miestočku, ktoré si na trávičke vyležal, a kde má od všetkých pokoj a vychutnáva si tú sladkú siestu. 🙂
Celkovo musím zhodnotiť, že náš život krásne obohatil a máme z neho obrovskú radosť.
Žádné komentáře